Happy New Year

Category: LL Picks, Mum to be
Happy new year

Rozhodla som sa zbilancovať svoj rok 2015. Keď tak nad tým premýšľam, je  ťažké zhrnúť do jedného článku celý rok, ak nemá byť napísaný aspoň na 365 stranách. Čo by vás pri čítaní tohto románu ani nebavilo.
Každý rok je pre mňa niečím zvláštny a výnimočný. Tak tomu bolo aj tento rok. Veľa som cestovala, veľa pracovala. Som tak trochu od prírody workoholik, 7 dní v týždni mi je málo, len tak pozerať telku bez robenia na počítači, alebo čítať si dobrú knižku bez zdvíhania telefónov si ani nepamätám. Som náročná po každej stránke na seba i okolie. Niekedy dobrá vlastnosť, niekedy nie. Tak ako všetko. Každá vec, stretnutie, osoba i rozhodnutie nesú so sebou istú zodpovednosť a samozrejme aj následky. Keď sa pozriem do minulosti, nielen na minulý rok, niektoré veci by som urobila úplne inak, ale je len málo vecí v mojom živote, ktoré by som ľutovala svojim vtedajším rozhodnutím. Život nie je predsa len o tom, aby sme ho celý iba prežili, ale žili, naplno aj s chybami. Práve na nich sa totiž učíme a posúvajú nás vpred. Sú to naše chyby. Zastávam však názor, pokiaľ nejde o život, nejde o nič. Na to človek asi príde pri situáciách ako napr. keď vidíte pred očami zomierať jedného z najbližších ľudí vo vašom živote, že skutočne všetko ostatné sú len hlúposti a malichernosti. Navyše vždy sa dá všetko vyriešiť, tak či onak.
Nejdem vám tu teraz písať takéto „životné múdrosti“. Nebojte sa. Skôr povzbudiť, pretože nikto nie je dokonalý. Ani ja, ani vy, nikto. Sme len ľudia a chyby robíme. Dôležité je sa z nich poučiť do budúcnosti, postaviť sa a ísť ďalej. Lebo aj padať treba vedieť, ale postaviť sa býva najťažšie.

Fashion Bazár

V lete 2015 som pre vás zorganizovala 2 veľké Fashion Bazáre. Prípravy boli náročné, ale účasť obrovská. Ďakujem všetkým, ktorí ste prišli. Niečo určite nachystám aj v roku 2016, možno v inej podobe a prístupnejšej pre všetkých aj z mimo Bratislavy. / Fashion Bazaar under my organizing in the summer 2015.

Láska je všade vôkol nás
V živote je pre mňa dôležité a oveľa krajší život je, keď nájdeme k sebe tú pravú polovičku. Ja som takúto lásku našla a je to už takmer 9 rokov, čo sme spolu. Jasné, že boli lepšie aj horšie časy, krajšie aj tie náročnejšie, dôležité je vedieť, že s tým druhým chcete skutočne byť, či navždy ukáže čas, ale netreba pri problémoch utekať. Ale zabojovať. O vzťah musia vždy bojovať obaja. Tak ako je život samotný boj, každý vzťah je krehký a treba si ho chrániť a starať sa oň. Keď vám však niekto tvrdí, že má dokonalý vzťah, nikdy v živote sa nepohádali, na všetkom sa na 100 % zhodnú a nikdy, ale nikdy by ich ten druhý v ničom nemohol sklamať, tak buď žije s rovnakým pohlavím, čo ani vtedy nie je pravda, alebo najskôr klame. Seba samého a samú a aj okolie. To teraz nevravím o vzťahoch prvé roky, kedy vidíme toho druhého najviac cez ružové okuliare. Prežiť spolu nielen pekné chvíle, ale aj tie zlé, to je skutočný vzťah. Ako vravím, v každom vzťahu sú krajšie aj ťažšie obdobia. Dôležité je však vedieť, že ten druhý vás miluje aj s chybami, hoci ho môžu niekedy poriadne vytáčať, rešpektovať vás ako osobnosť a podporovať vo všetkom, čo robíte. Stáť pri vás v dobrom i zlom. Tak to je môj pohľad na partnera do života. Do koča i do voza. Takého som našla a stojíme pri sebe v dobrom aj zlom už takmer 9 rokov. Za čo som vďačná osudu, že ho mám. Vážim si ho pre jeho vlastnosti, múdrosť, rozvážnosť, pokoj a mnoho ďalších vecí, nielen pre výzor, hoci je veeeeľký feši. 🙂

Cinque Terre 1

Priatelia – v dobrom aj zlom
Poznáte to, každý máme množstvo známych, ktorých keď stretnete vlastne ani nezaujíma ako sa v skutočnosti máme. Niekedy je aj zbytočné, čokoľvek vravieť, či vysvetľovať. Stačí povedať, mám sa fajn, či výborne. Aj to niekoho dokáže poriadne nahnevať. Bohužiaľ sú v našom okolí ľudia, a že ich nie je málo, ktorí hoci nás ani poriadne nepoznajú, by najradšej počuli ako zle, horšie a najhoršie sa máme a trápime sa. Častokrát sú to úplne cudzí ľudia. Akokoľvek premýšľam, nikdy som nikomu nič nezávidela, ani nebudem. Načo živiť v sebe negatívnu a zlú energiu, to by ma nie že nebavilo, ale bola by to z môjho životného uhla pohľadu aj pekná hlúposť a prízemné mrhanie vlastným časom. Takýchto ľudí, ktorí v sebe živia závisť a nenávisť mi je skôr ľúto, ako by som mala k nim pociťovať akékoľvek iné pocity a absolútne ma nezaujímajú. Navyše ma nepoznajú, aj keď si niektorí môžu myslieť, že keď už sme sa rozprávali „až“ päťkrát v živote, sme kamaráti a všetko o mne vedia samozrejme najlepšie. Alebo ma niekde videli, či sledujú môj blog. Svoj čas si veľmi vážim a venujem ho iba ľudom, ktorí si to skutočne zaslúžia a tak ako ja som ochotná im pomôcť kedykoľvek aj o polnoci bez otázok, či bez akejkoľvek spätnej väzby, tak aj oni mne. Takýchto ľudí si narátam na jednej ruke. To sú moji skutoční priatelia, ktorých si vážim, mám ich rada a som vďačná vesmíru, že sú v mojom živote.
Je jednoducho, prepáčte že to poviem takto otvorene, pekne trápne a úbohé závidieť ľuďom, ktorých ani nepoznáme a živiť v sebe takéto pocity, ako im ublížiť, či vyrobiť nejaký problém, čo myslíte? Každý máme totiž svoje trápenia a problémy v živote. Každý. Bez rozdielu pohlavia, veku, či vzdelania. Keby radšej ľudia venovali čas nie na nenávisť a závisť druhým, ale na svoj vlastný rozvoj, možno by to aj niekedy niekam dotiahli a boli by oveľa šťastnejší aj sami vo svojom živote. Toto šťastie by potom mohli rozdávať svojmu okoliu a určite by sa im aj vracalo naspäť. Je predsa najjednoduchšie sedieť si niekde vo svojej malej izbe, pozerať sa na fotky druhých, frflať, nadávať, nenávidieť a kritizovať ich. Čo takto si nastaviť vlastné zrkadlo na seba? Boli by potom asi prekvapení na reakcie ľudí, keby išli takpovediac s kožou na trh, napríklad ako my baby, ktoré sme sa rozhodli mať vlastný blog, ktorý má byť o radosti. Alebo ako známi ľudia. Všetci sme ľudia, či už dobrí alebo zlí, je len a len na nás. Ja budem radšej dobrá a doprajem každému všetko. Nech už je to viac peňazí, krásy, čohokoľvek. Prečo aj nie? Nikdy som netvrdila, že som najkrajšia a najmúdrejšia. Ani nebudem. Som taká aká som. Mám sa rada taká aká som. S mojimi nedostatkami i  keď nemám svoj deň. Predsa všetky máme svoje dni, kedy sa radšej do zrkadla ani nepozrieme. No a? Aj kráľovné krásy vyzerajú doma v teplákoch tak ako my. Čo je pre mňa najdôležitejšie je, že ma moja polovička miluje takú aká som. Moji priatelia a moja najlepšia kamarátka Barbor ma má rada za to aká som. Moja rodina ma má rada vždy za každých okolností. To je pravé šťastie. A samozrejme naše zdravie. To si treba veľmi vážiť. Každý deň kedy sme my a naši najbližší zdraví a zobudíme sa do nového dňa. Všetci máme právo voľby vo svojom živote byť šťastní a môžeme na sebe makať. Nefňukať, nenadávať, neremcať, nevysedávať po kávach a kvákať o ničom. Makať, makať, makať. Teším sa teda veľmi aj z roku 2015 a z množstva stretnutí, ktoré mi priniesli do môjho života skutočne zaujímavých, pozitívnych a pracovitých ľudí. Rovnako aj z toho, že z môjho života tak nejako sami odišli tí, čo sa tvárili ako moji kamaráti, pomáhali a radili mi len s „tými najlepšími úmyslami“, vlastne v ňom ani nechceli byť, ani doň nepatrili ako sa aj ukázalo a nakoniec potvrdilo. Som vďačná aj za všetkým mojich verných followerov na mojom blogu. Verím, že ho čítate práve preto, lebo vás niečím inšpiruje. Nech už je to čímkoľvek, ďakujem vám. Lebo práve vy ma posúvate ďalej a inšpirujete.

Tieto baby milujem a jednu z nich úplne najviac

Na krste účasnej detskej knižky Hrebienok od Barborky Rakovskej v tej naj spoločnosti. Tieto baby totiž milujem. A jednu z nich úplne najviac.:-)))

S miškou

Aj blogerky sa kamošia. S Miškou z Dorota&Greta blogu.

IMG_3031

Moja “partner in crime” vo fashion a rovnaká maniačka na kabelky ako ja. Blogerka Dáška z blogu Módne inšpirácie. To bude asi tým, že sme sa narodili v rovnaký deň.

Cestovateľský denník 2015
Keď si tak pozerám moje fotky z roku 2015, kde všade som bola, tak doma som určite nesedela. Viedeň, Mníchov, Anglicko, Miláno, Fuerteventura, Cinque Terre, Florencia, Bologna, Treviso, Praha atď. Milujem cestovanie. Kto by aj nie. Aj keď sa viac radšej zdržiavam v Európe posledné roky. To teraz znie, ako by som mala aspoň sto rokov… Ďakujem však svojej láske za trpezlivosť pri fotení, a že ju má mnohokrát veľmi veľkú.:-)
Preto ešte raz zopár záberov na refresh, ak ste ich nezachytili na mojom blogu predtým. Niekedy som totiž dodnes deň nestihla urobiť celý článoček z mojich ciest. Ak sa totiž musím rozhodovať medzi blogom, prácou a časom, ktorý môžem tráviť so svojimi najbližšími, hoci je môj blog moja srdcovka, priority v živote mám jasne stanovené. Pracovať treba, aby bolo z čoho šeky platiť, venovať sa najbližším je zasa radosť a šťastie.
Sľubujem, že Cinque Terre, na ktoré ste sa ma v lete často pýtali a veľmi vás zaujímalo, určite spracujem a môžete sa nechať inšpirovať napríklad teraz v lete, keď sa budete rozhodovať kam na dovolenku.

Mníchov

Mníchov – január 2015. / Munich – january 2015.

Miláno februar

V Miláne na Fashion Weeku s krásnou modelkou Alenou Šeredovou. Február 2015. / Milan – Fashion Week February 2015 with model Alena Šeredová.

Marec 2015 Lindex Super role model 1

Na Super role model akcii v Lindexe s Majkou Zelinovou – marec 2015.

unnamed (1)

Fuerteventura – máj 2015. / Fuerteventura – May 2015.

Fuerteventura

Farebná Fuerteventura – máj 2015. / Colourful Fuerteventure – May 2015.

Fuerteventura 3

Fuerteventura plná zážitkov – máj 2015. / Fuerteventura full of adventures – May 2015.

Cinque Terre

Cinque Terre – jún 2015. / Cinque Terre – June 2015.

Florencia

Florencia – júl 2015. / Florence – July 2015.

Lindex grand opening Praha

September 2015 – Grand opening Lindex store. Praha / Prague

Vieden 1

Viedeň – október 2015. / VIenna – October 2015.

Chester s Ninkou

S mojou sestrou v Chesteri – UK – Október 2015. / With my sister in Chester – UK – October 2015.

Môj blog – moja srdcovka

cover

Milujem písať. Už ako malá som si písala vlastný časopis. To písanie mi zostalo až dodnes deň. Keď som sa rozhodovala kam ísť na vysokú školu, mala som v tom úplne jasno. Žurnalistika. Tú som aj skončila, popri škole som pracovala v časopisoch a reklamných agentúrach, ale to mi nestačilo, tak som si spravila aj doktorát. Ak sa pýtate, či ho nejako využívam, tak ani nie. Išlo skôr o môj vnútorný pocit a hlavne som to sľúbila mojej mamine. A sľuby sa neberú späť. Niektoré sa ani späť vziať nedajú… Som však rada, že som si ho spravila. Len pre seba. Nikto vám totiž vzdelanie nikdy nevezme. Teda vzdelanie, nech už sú to jazyky, škola, sebavzdelávanie v podobe technických vecí, akou napríklad aj v mojom prípade blog je. Nie som totiž veľmi technický typ. Zdolávať malé aj veľké prekážky. To ma baví. A hoci je blog skutočne časovo náročný, baby blogerky vedia o čom vravím, snažím sa vám prinášať vždy niečo, čo sa páči mne. Či už ide o outfity, miesta, kde sa nachádzam aktuálne, alebo obyčajno-neobyčajné veci. Každodenné veci. Niekedy stihnem napísať celý článok aj s fotografiami, inokedy nájdete foto len na mojej Facebook, či Instagram stránke. Ako ste si aj mohli všimnúť, za poslednú dobu dávam menej článkov, ale aj mojich fotiek outfitov. Nepribrala som sto kíl, ani nikdy nepriberiem, vďaka génom po mamine. Aký je však ten dôvod?

September 2015
V mojom živote prelomový september 2015, kedy boli okrem narodenín mojej polovičky a mojej maminky, aj zistenie, že som tehotná. Po prvom baby teste som si stále hovorila, že to nemôže byť pravda, hoci sme to plánovali, teda iba sa o tom rozprávali. Ale tak otehotnieť ako sa vraví na prvýkrát, je skutočne v dnešnej dobe veľké šťastie a preto som si vravela, že mňa takéto šťastie predsa len tak nemohlo stretnúť. Neverila som vlastným očiam, keď som prvýkrát zbadala tie dve paličky. Na druhý deň, alebo ob deň som si spravila druhý baby test. Opäť pozitívny a opäť dve paličky. Hovorím si, fíha, môže to byť pravda, či len blbne tá čiarka na teste, alebo bola zle naklonená, keď som čakala na výsledok. Neboli totiž viditeľné obe čiarky úplne jasne, jedna zreteľná a druhá len tak trošku. Oba razy. Samozrejme som sa okamžite objednala k mojej pani gynekologičke. Volám jej: “Dobrý deň, rada by som prišla čím skôr, hoci aj dnes na vyšetrenie, mešká mi menštruácia, ASI som tehotná.“ Na druhom konci linky som počula úsmev pani doktorky. Odpoveď som zaregistrovala na pol ucha, príď aj teraz, sadla som do auta a o pár hodín bolo moje tehotenstvo už potvrdené. Držala som totiž v ruke fotografiu z ultrazvuku, na ktorom bola len malá bodka. Fazuľka. Malinké bábo. Naše bábo. Nepamätám si ani cestu domov. Len ten pocit šťastia. Prekvapenia. Aj slzičky som uronila. To asi tie moje hormóny už pracovali intenzívnejšie.  Do tretieho mesiaca, teda až do decembra, čo už bol 4.mesiac sme nikomu nič nepovedali. Kvôli poverčivosti a môjmu pocitu pokoja. Viete ako sa to vraví do 3.mesiaca. Teraz som najviac happy, už sa môžeme pochváliť, že čakáme miminko, navyše už je bruško viditeľné. A má to aj svoje výhody, kufor na letisku mi páni gentlemani radi a ochotne odnesú. Dokonca mi teraz keď som predvčerom letela na Silvestra naspäť domov ponúkli letušky voľné tri miesta na sedenie, kde som sa mohla pekne natiahnuť a oddychovať.

Foto s Riskom

Bábo na ceste. 🙂

Bilancia roku 2015 a predsavzatia do roku 2016

Prianie do nového roka

Šťastie si vieme aj pritiahnuť. Už hodnú chvíľu preto nosím na svojej ruke celoročne krásne náramky Cruciani s rôznou symbolikou. Vždy si ich vyberám podľa významu, alebo príležitosti, pri ktorej si ich kupujem. A tak ich aj vyberám pre mojich blízkych.

Nezvyknem sa sťažovať, ak sa mi niečo nepáči, riešim to. Snažím sa svoj život žiť, nielen ho prežívať. Samozrejme, že rok 2015 bude navždy v mojom živote rokom prelomovým, lebo čakáme naše prvé bábo. O chvíľu budeme vyberať už aj meno. Pohlavie sa dozvieme o pár dní. Takže na nákupoch som ešte nenakupovala bábätku veľa vecí, iba pár, verte mi, aj to sa vyžívala v nákupoch skôr moja sestra. V Nexte. A v Lindexe online som si objednala tiež krásne vecičky. Mrknite sa k nim ak čakáte miminko. Kupovali sme neutrálne farby a také, ktoré sa budú hodiť, či už budeme mať dievčatko, alebo chlapčeka. Jediné, čo si želáme, aby sme boli všetci zdraví. To je pre nás to najdôležitejšie.
Teda moje najväčšie predsavzatie a želanie do roku 2016 je to, aby sme boli všetci zdraví, pôrod bezproblémový a čo najkratší a my sme sa tešíli z našeho prvého miminka. A potom veľa spinkalo v noci a neplakalo. Teraz sa určite všetky maminy, čo už im podrástli detičky pousmiali.
Samozrejme, by som aj ja vám touto cestou chcela popriať všetko dobré a len to naj, čo si želáte, nech sa splnia všetky vaše sny a túžby. Na pracovnom i súkromnom poli pôsobenia. Nevravím to ako klišé, ale myslím to skutočne úprimne. Jedným slovom buďte HAPPY, alebo dlhšie povedané, DON ´T WORRY, BE HAPPY. Všetci. Som rada, že sledujete môj blog, aj za vaše komentáre, postrehy a rady. Tie budem určite potrebovať aj od maminiek, ktoré tu mám. Budem rada, ak mi sem do komentára pod článok napíšete, aké sú tie vaše predsavzatia do roku 2016 a čo pre vás znamenal rok minulý. Určite aj ten váš bol v niečom špeciálny, stačí sa zamyslieť. Teším sa na ne.
P.S. Tí, ktorí ste dočítali celý článok až do konca, ďakujem aj za trpezlivosť pri čítaní. A úvodná foto s modrým sloníkom neznamená pohlavie miminka, len baby ružová nepatrí medzi moje obľúbené a na výber bola len ružová, alebo modrá. Preto som radšej kúpila modrého sloníka bábätku pre šťastie. 🙂
Vaša Lenka & bábo

 

 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

CAPTCHA Image

*